Živé univerzity žijú

Členovia iniciatívy Za živé univerzity, ktorá bola založená k 17. novembru 2015, si pred nedávnom pripomenuli 3. výročie svojej existencie a pôsobenia. Pri tejto príležitosti konštatovali 3 zásadné skutočnosti:

  • Iniciatíva po svojom založení vyvolala ohlas tak v akademickom svete, ako aj v médiách a verejnosti,
  • Iniciatíva sa podieľala na predkladaní viacerých návrhov, z ktorých najvýznamnejšia bola priama účasť na tvorbe koncepčného s strategického dokumentu Učiace sa Slovensko,
  • Iniciatíva v ničom nestratila svoje opodstatnenie a bude ďalej pokračovať vo svojich aktivitách.

Členovia iniciatívy so znepokojením konštatovali, že aj k 17. novembru 2018 je celková situácia slovenského vysokého školstva rovnako je kritická ako v čase, keď iniciatívu zakladali. Napriek viacerým pokusom a pomerne rozsiahkym diskusiám, výsledok je buď rozpačitý, alebo nulový.  Stále sú aktuálne zásadné kroky v piatich oblastiach, ktoré treba modernizovať, ak sa má naše vysoké školstvo ozdraviť a oživiť. Všetky tieto oblasti spolu vytvárajú náš akademický systémna vysokých školách, ktorý si vyžaduje revízie, korekcie a rekonštrukcie. Ide o tieto oblasti:

  • Dlhodobá vízia a koncepcia
  • Legislatíva
  • Systém riadenia
  • Systém financovania
  • Systém akreditácií študijných programov a hodnotenia pracovníkov

 

Dlhodobá vízia a koncepcia

Iniciatíva vznikla v období, keď sa problémy školstva stali stredobodom celospoločenského záujmu. Všetky politické strany si dali do svojich programov ich riešenie. Aj vďaka tomu minister školstva zostavil expertnú komisiu pre Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania na nasledujúcich desať rokov. Inicatíva mala v tejto komisii priame zastúpenie a výsledkom jej práce bol dokument Učiace sa Slovensko (https://www.minedu.sk/uciace-sa-slovensko/). Dokument obsahuje myšlienky, ktoré môžu posunúť naše terciárne vzdelávanie dopredu, avšak napriek tomu, že sa stal jedným z východísk Národného programu, ktorý v júni 2018 schválila vláda SR, dlhodobá vízia a koncepcia stále absentuje, a to tak po stránke myšlienkovej, ako aj realizačnej. Aj preto uverejňujeme verziu Učiaceho sa Slovenska pre oblasť vysokých škôl, ktorú pripravil člen našej iniciatívy v júni 2017, ale ktorá už nedostala priestor. Táto verzia obsahuje viaceré formulácie i konkretizácie pre oblasť vysokých škôl, ktoré sa do oficiálných verzií Učiaceho sa Slovenska i Národného programu nedostali. Vyjadrujú však pohľad našej iniciatívy.

 

Legislatíva

Dávno dozrela potreba prijať úplne nový Zákon o vysokých školách ako základný dokument a nástroj riešenia súčasnej situácie. Žiadne čiastkové novelizácie platného zákona z roku 2002 nie sú dostatočné a neplnia účel. Aj aktuálne pokusy o jeho novelizáciu sprevádza chaos. Prvý sa objavil zároveň s náčrtom programu Učiace sa Slovensko, pričom nebolo jasné, ako (a či vôbec) dokumenty súvisia. Venoval sa akreditačným procesom so snahou zosúladiť náš zákon s požiadavkami celoeurópskej asociácie agentúr hodnotenia kvality ENQA. Ak chceme Slovensko reálne zapojiť do Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, musíme vytvoriť prostredie, ktoré je kompatibilné s jej štandardmi, známymi pod skratkou ESG 2016. Pôvodne mala zmena prísť od 1. januára 2018, pre odbor podstatnej časti akademickej obce návrh novely neuspel. Druhý pokus o podobnú novelizáciu v súčasnosti prebieha, ale aj ten naráža na opätovný odpor reprezentácií vysokých škôl, nehovoriac o Akreditačnej komisii, ktoré by podľa neho mala zaniknúť.

 

Systém riadenia

Systém riadenia VŠ sa opiera o vysokoškolský zákon. Ani táto oblasť sa v sledovanom období nezmenila. O to vypuklejšie sa ukázali nedostatky, najmä v poslednom období v súvislosti s plagiátorskými aférami. Autonómiou univerzít sa zakrýva obrana voči akejkoľvek kritike, ktorá by mohla zasiahnuť zle nastavené – či dokonca nefunkčné – procesy vnútornej kontroly, kvality a efektívnosti. Ak sa takého pochybenia odhalia, akademická samospráva (namiesto toho, aby sa snažila o nápravu) označuje kritiku za zásah do akademických slobôd. Žiaľ, iba nepatrné percento akademických pracovníkov sa odvažuje pripojiť ku kritickým hlasom. Samosprávne akademické orgány treba zmeniť z brzdy na zdroj pohybu, ktorý povedie naše vysoké školy do Európskeho priestoru terciárneho vzdelávania.

 

Systém financovania

Systém financovania sa takisto odvíja od legislatívy a spolu s ňou dozrel na zásadnú revíziu.  Problémom zostáva nielen celkový objem financií, ktorý patrí dlhodobo na spodné priečky vo svetovom i európskom priemere, ale aj jeho štruktúra a distribúcia. Kritická diskusia o tom, na čom je založený súčasný spôsob prideľovania štátnej dotácie vysokým školám, sa neotvorila. Súčasný systém financovania svojím objemom i metodikou nepokrýva potreby rozvoja vysokých škôl, zabezpečovania ich kvality, diferenciácie a diverzifikácie, ani ich perspektívy.

 

Systém akreditácií študijných programov a hodnotenia pracovníkov

Na absenciu Akreditačnej komisie v celoeurópskych orgánoch a nekompatibilitu jej hodnotenia s medzinárodnými štandardmi sme upozornili už vyššie. Deformovaný systém, opierajúci sa o scientometriu, sa analogicky uplatňuje aj pri hodnotení pracovníkov a ich kariérnom postupe. Dôsledkom je malá starostlivosť o študentov, o kvalitu pedagogickej práce a jej zlepšovanie. Nedávne a prebiehajúce škandály okolo udeľovania titulov ukazujú, ako veľmi je táto oblasť zanedbávaná napriek tomu, že sa o nej toľko hovorí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *