Rekonštrukcia univerzity zdola

Výzva k akademickým pracovníkom vysokých škôl Slovenska!

Na slovenských vysokých školách je v akademických pozíciách všetkých stupňov zamestnaných vyše 10 000 pracovníkov. K nim treba prirátať zopár stoviek emeritnych akademikov a vyše 3000 doktorandov, z ktorých mnohí sa pripravujú na akademickú kariéru. Spolu je to “kritická masa”, od ktorej závisí na vysokých školách všetko. Iba ich práca tvorí hodnoty, ktoré sú pre spoločnosť nenahraditeľné.

Situácia a postavenie akademických pracovníkov v našich akademických inštitúciách je však už dlho neuspokojivá. Na ich hlavy dopadajú turbulencie okolo akreditácií, ich existencie sa dotýka krátenie financií. Na nich budú dopadať aj dôsledky nedávno prijatej novely vysokoškolského zákona.

Akademická práca patrila kedysi k atraktívnym zamestnaniam, i keď nie pre jej podmienky, ale pre jej charakter. Jej jadrom bola slobodná tvorba, objavovanie nového, intelektuálne naplnenie a zmysluplné formovanie osobnosti študentov.

Za ostatných 30 rokov sa charakter tejto práce začal meniť. K horšiemu. Zasahuje doň byrokracia a formalizmus, narastá evidencia a vykazovanie všetkého. Vládne všeobecná nedôvera k akademickému stavu, spochybňovanie zvonka i zvnútra. Etabloval sa systém, narúšajúci tvorivú prácu tlakom na “výkony” a pochybnú “produktivitu”, ktorá sa meria v absurdných číslach a tabuľkách. Počíta sa kvantita a rozhoduje pseudo-trh.

Preto sa pýtame kolegýň a kolegov: Ste spokojní s podmienkami svojej práce? S jej hodnotením a odmeňovaním — nielen finančným, ale aj morálnym? Ste spokojní aj so spôsobom riadenia svojej práce zo strany akademických funkcionárov? Ste spokojní s tým, ako títo funkcionári zastávajú a obhajujú vaše záujmy a potreby?

Hlas “radových” akademických pracovníkov k týmto otázkam takmer nezaznieva. Ak aj zaznie, nie je vypočutý. Očakáva sa len, aby poslušne plnili všetky pokyny, ktoré sa na nich kladú, a to aj administratívneho charakteru (naposledy v súvislosti s akreditáciou). Namieste je tiež otázka o dôstojnosti a etickosti v našich vzťahoch.

Dlhodobo sa nachádzame v kríze nášho akademického života, na ktorú najviac doplácame my, akademickí pracovníci a naši študenti. Zvlášť sú spochybňované a podceňované najmä humanitné a spoločenské vedy.

Vysoké školy už dávno potrebujú rekonštrukciu, obnovu a ozdravenie zdola. Prestaňme ich považovať za fabriky, úrady či firmy, a študentov za klientov, zákazníkov či konzumentov vzdelávacích služieb. Prestaňme podporovať čokoľvek, čo nás odvádza od podstaty nášho akademického poslania.

Preto pozývame každého akademického pracovníka zapojiť sa do otvorenej diskusie o tom, čo sa deje v našom akademickom svete a ako to zmeniť! O tom, akú univerzitu chceme mať a ako to dosiahnuť?! Ako obnoviť tvorivý intelektuálny obsah našej akademickej práce?! Ako túto prácu lepšie organizovať, aby prinášala skutočné, nie formálne výsledky?! Ako zmysluplne napĺňať tvorivý potenciál každého?! Ako neustupovať pred požiadavkami, ktoré nás okrádajú o vzácny čas, energiu a pozitivnu motiváciu?! Ako čeliť formalizmu, byrokratizmu a ekonomizmu?!

Táto výzva je určená “radovým” akademickým pracovníkom, ale je otvorená aj pre akademických funkcionárov, ktorí chcú riešiť to, čo deformuje náš spoločný profesionálny akademický život! Vytvorme spolu riešenia a realizujme ich! Zmena začína zmenou myslenia. Kedy, ak nie konečne teraz?

Za iniciatívnu diskusnú skupinu “RUZ — Rekonštrukcia univerzity zdola”

Emil Višňovský, Katarína Bednárová, Ivan Buraj, Pavel Horňák, Jana Truhlářová Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave