Vážený pán minister školstva!
Vážený pán predseda Výkonnej rady SAAVŠ!
Sme radi, že najvyššie školské orgány sa zaoberajú myšlienkou reformy vysokého školstva tak, aby sa dostalo zo súčasného stagnovania na popredné miesta v Európe a vo svete. Rozhodnutie riadiť sa pri hodnotení ich kvality nadnárodným štandardom ESG 2015 patrí medzi správne rozhodnutia. Za obzvlášť dôležitú považujeme definíciu ESG: „“Kvalita, ktorú nie je jednoduché definovať, je predovšetkým výsledkom interakcie medzi učiteľmi, študentmi a inštitucionálnym prostredím na poskytovanie vzdelávania.” (s. 7)
Výrazne to vidieť na interpretácii štandardu ESG 1.5 Vysokoškolskí učitelia: „Vysoké školy by sa mali uisťovať o dostačujúcich kompetenciách svojich učiteľov. Mali by využívať spravodlivé a transparentné procesy na prijímanie a osobnostný rozvoj zamestnancov.“ Preto nás prekvapilo, že namiesto toho, aby sa štandardy SAAVŠ pre študijné programy zaoberali všetkými zamestnancami, ich vzťahom k študentom a akademickou klímou a kultúrou pracoviska, zúžili posudzovanie kvality na vedecké aktivity piatich vybraných pracovníkov. Tento prístup považujeme za chybný, pričom máme na to niekoľko dôvodov:
- Očakávať špičkovú odbornú úroveň od presne stanoveného počtu pracovníkov a ignorovať ostatných, je ich diskrimináciou. Všetci by mali byť pre pracovisko dôležití a ich poslanie a konkrétne úlohy by mali byť zrejmé a dobre definované. V opačnom prípade vznikajú dve kategórie, pričom byť členom druhej je nepochybne demotivujúce.
- Možno aj pod vplyvom akreditačných kritérií bývalej Akreditačnej komisie vládne skreslená predstava o tom, kto je špičkový vysokoškolský pracovník. Považuje sa zaňho pracovník s kvalitnou publikačnou činnosťou bez ohľadu na reálne výsledky jeho pôsobenia vo vyučovacom procese. Pritom väzba medzi schopnosťami „kvalitne učiť“ a „kvalitne vedecky pracovať“ zďaleka nie je priamočiara. Prvá zodpovedá duchu ESG 2015. Druhá – ak ju pracovník dosahuje – je bonusom navyše.
- Pod špičkovými vedeckými pracovníkmi sa v dokumente rozumejú takmer výlučne docenti a profesori (hoci nemusia byť habilitovaní, resp. inaugurovaní). Znamená to päť plných pracovných úväzkov. Najmenej jeden musí byť profesorský. Ak odhadneme plat docenta na 1500 €/mes. a profesora 2000 €/mes., len tieto „povinné“ mzdové náklady predstavujú
((4 x 1 500) + 2000) x 12, teda 96 000 € ročne.
Pre študijné programy s malými počtami študentov bude podobná suma devastačná, navyše v situácii, keď sa v dokumente Moderné a úspešné Slovensko predpokladá ďalší výrazný nárast miezd. V zahraničí sa študijné programy s nízkymi počtami študentov realizujú cez externistov. Podstatné je, aby externí učitelia preukázali dostatočné odborné a pedagogické kompetencie. Nikto od nich neočakáva zamestnanie na plný úväzok, ani extenzívnu publikačnú činnosť. Takýto prístup má dva prínosy: VŠ si zníži náklady a posilňuje väzby s praxou.
- Ďalším nekoncepčným a zásadám ESG 2015 odporujúcim krokom je zaradenie článku 7 v štandardoch SAAVŠ pre študijné programy o “tvorivej činnosti vysokej školy” a nadväzne naň V. časť v Metodike na vyhodnocovanie štandardov. V oboch prípadoch ide o proces evaluácie tvorivej činnosti, čo je popri pedagogickej činnosti druhá základná činnosť vysokých škôl. Tá sa vyhodnocuje v zahraničí spravidla samostatne a nie je súčasťou akreditačných procesov vzdelávania. Samozrejme, náležite vykonaná evaluácia tvorivej činnosti (najznámejší je britský systém Research Excellence Framework REF, ktorým sa SAAVŠ inšpiruje) sa môže zohľadniť pri akreditácii, najmä pri priznaní štatútu „výskumná“. REF sa však výrazne líši od TEF (Teaching Excellence Framework). Nie sme proti expertnej evaluácii výsledkov tvorivej činnosti, ale spájať ju s akreditáciou študijných programov je koncepčná chyba a protirečí zásadám ESG 2015.
Navyše, aj oproti REF ide o chybu metodiky. SAAVŠ totiž požaduje: “Pri hodnotení úrovne tvorivej činnosti sa aplikuje holistické expertné (peer review) posudzovanie výstupov tvorivej činnosti, ktoré realizujú príslušní posudzovatelia v pracovnej skupine výkonnej rady agentúry”. V REF hodnotenia výstupov realizujú viacčlenné expertné skupiny zvlášť pre každý vedný odbor, ustanovené špeciálne na tento účel. Navrhnutý spôsob miešania dvoch akreditácií preto hrozí negatívnymi, škodlivými a neférovými dôsledkami.
- Za najzásadnejšiu koncepčnú chybu považujeme začínať akreditáciami študijných programov a nie študijných odborov (podľa ich novej klasifikácie) s ťažiskom na inštitucionálnu akreditáciu. Práve drobenie požiadaviek a vyžadovanie akreditácie aj najmenších vzdelávacích celkov bráni integrovaniu univerzít, vzniku atmosféry „všetci za jedného, jeden za všetkých“. Potreba akreditovať každý študijný program samostatne podporuje skôr myslenie „Získaj čo najviac pre seba, hoci aj na úkor ostatných“.
Absencia vnímania vysokých škôl a ich fakúlt ako celkov, ktoré riešia problémy kvality samostatne, vlastnými silami a s víziou budúcnosti vlastnej inštitúcie, vyvolávajú pocit, že môžeme skôr očakávať “super-komplexnú akreditáciu” – voľné pokračovanie bývalej komplexnej akreditácie. Tú naše vysokoškolské prostredie už viackrát odmietlo. Opakované prísľuby jej zrušenia, zdá sa, nikto nevypočul.
Na nesprávne vnímanie pojmu kvalita vysokoškolského štúdia, ako aj na konfúziu pojmov akreditácia a evaluácia, poukazujeme v rámci Iniciatívy Za živé univerzity (http://ziveuniverzity.sk) už dlho. Boli sme presvedčení, že nová akreditačná agentúra vzniká práve s cieľom zmeniť nežiaduci stav. Možno sme k úsiliu o zmenu aj nepriamo prispeli. Akreditačné štandardy v ich súčasnej však hrozia nielen predĺžením súčasnej stagnácie, ale dokonca jej prehĺbením. Preto sú namieste korekcie v zmysle toho, čo sme uviedli vyššie.
V Bratislave 8. októbra 2020
Jozef Hvorecký
Emil Višňovský
Iniciatíva Za živé univerzity