Kultúra nekultúrnosti

Jozef Hvorecký

Vo vyjadreniach reprezentantov akademickej obce vládne opatrníctvo, výhovorky a zahmlievanie. To naznačuje, že plagiátorstvo je len špičkou ľadovca potápajúcej sa akademickej etiky.

Spoločnosťou otriasa séria plagiátorských afér vysokých predstaviteľov štátu. Odhliadnime od osôb a skúsme sa zamerať na korene problému. Výstrelky typu „profesor Jahnátek“ či „docent Kmotrík“ totiž naznačujú, že honba za titulmi nekončí pri kopírovaní bakalárskych a diplomových prác. Líši sa iba úroveň, na ktorú dokáže záujemca zo svojho postavenia dosiahnuť.

Ťažisko problému je zakorenené hlboko v praktikách akademickej obce. Pretože len tam – a nikde inde – sa dajú tituly získať. Kde-čo v nej nie je v poriadku. Bez obalu to redaktorovi SME (viď číslo zo 17. júla 2020) prezradil ekonóm Pavol Kárász: „Keby ste rozvádzali docentúry, profesúry veľkých doktorov a čo ja viem čo všetko tuto na Slovensku, tak by ste možno boli prekvapení.“ Niektoré prípady už verejnosť pozná. Napríklad dekan jednej z fakúlt našej najstaršej univerzity je plagiátor. Keď som to spomenul na konferencii v zahraničí, zahraniční kolegovia mi nechceli veriť. Podobná predstava je im natoľko cudzia, že niektorí si asi dodnes myslia, že som buď žartoval alebo blufoval. Ich akademické štandardy sú inde – trojkombinácia dekan+plagiátor+profesor je ďaleko za ich horizontom. Pregnantne to vyjadril jeden z nich: „Ako to, že to ostatní dovolili?

V takto nastavenom prostredí sa nemožno čudovať, že reprezentanti akademickej obce vo svojich vyjadreniam k plagiátom a ich autorom zahmlievajú: „nevidel som prácu na vlastné oči“, „dotyčný určite dokáže svoju chybu reflektovať“, „treba  dôsledne a trpezlivo vysvetľovať princípy akademickej práce“, „v budúcnosti sa na to zameriame“ atď. Človek naprázdno preglgne, keď sa dozvie, že „Nevidím dôvod, prečo by pán minister, resp. jeho expertný tím, v spolupráci s rektorskou konferenciou a ďalšími reprezentáciami vysokých škôl nemohol pripraviť kvalitný návrh spomínanej novely zákona.“

Kde boli experti, reprezentácie VŠ a rektorská konferencia doteraz? Počujú o probléme po prvý raz? Keby aspoň povedali: „Vieme, že tituly sa nedajú odoberať retroaktívne, ale v návrhu zákona budeme požadovať, aby sa prehrešky proti akademickej etike netolerovali, a aby za tie, ktoré budú spáchané odo dňa, keď nový zákon vstúpi do platnosti, bolo odobratie titulu možné bez ohľadu na dobu, ktorá od prehrešku uplynula, teda kedykoľvek do smrti. Zároveň by dotyčný stratil všetky tituly, ktorých dosiahnutie je podmienené tým, ktorý bol získaný podvodom. Navyše, docent a profesor sa musia stať výlučne názvami pracovných miest, aby sa s nimi nedalo kšeftovať.“ Vtedy by som začal veriť, že to s akademickou etikou myslia vážne.

Zmena k lepšiemu potrvá dlho. Marazmus, ktorý tu vládne, sa sotva dá kompletne odhaliť a potrestať. Vysoké školy však musia vziať na seba záväzok do budúcnosti. Uvedenými zmenami by získali nástroje na postupné čistenie akademických vôd.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *